Přít se nebudu, jenom poznámku ke sjezdu v Crans Montane - při posuzování podmínek se především musí brát v úvahu, nakolik se zvyšuje pravděpodobnost jezdeckých/obecně lidských chyb. O nic jiného v podstatě nejde, v lyžování i v jiných sportech, F1 nevyjímaje. Takže za mě, pokud z prvních šesti závodnic tři spadnou, byť po jezdeckých chybách, jde zodpovědnost jednoznačně za pořadateli kvůli špatnému vyhodnocení podmínek. Opačný názor samozřejmě respektuji 
.
Naopak, to je síla vůl dřít a dělat vše možné, aby mohla nastoupit a pokusit se o nejlepší výsledek
2 lajkov
Ty musíš byť neskutočný hlupák a priemer vo svojom živote nešťastnom. Toto nemôže rozumný človek napísať.
Ľavičiar vo svojej celej paráde.
1 lajk
Nie vsetci mozeme byt v zivote taky uspesny, ako si ty. 
Ono je to její věc, a sama by si třeba víc vyčítala že to nezkusila 
1 lajk
Ještě poznámku - neměli bychom zapomínat, že v případě Lindsey Vonn se nejedná o nějakou křečovitou snahu o prodloužení vyhaslé kariéry. Před nešťastným pádem byla v elitní formě, v pěti závodech pětkrát na stupních, z toho dvě vítězství. To není chorobná umíněnost jako spíš obrovské mistrovství.
1 lajk
Ono hranica medzi bojovnostou, silou vole a obycajnou zatatostou, je niekedy velmi tenka. Mam obrovsky respekt pred ludmi, ktori sa nevzdavaju a ktori napriek prekazkam zabojuju o svoje ciele. Ako je to teraz napriklad u Vlhovej.
Ale bojovnost u mna uplne jednoznacne konci v pripade, kde dosahovanie cielov ide na ukor vlastneho zdravia, ci uz fyzickeho alebo aj mentalneho. To pre mna nie je v nicom pozitivny priklad, je ale zial nieco, co sa v dnesnej dobe prehnane podporuje. Podporovat Vonn je pre mna na takej urovni, ako vychvalovat bankara, ktory si po kompletnom burnoute a troch infarktoch konecne kupi privatny ostrov. Gratulujem mu k jeho uspechu, pre mna osobne to nie je nieco, cim by som sa inspiroval a co by sa malo davat ako zdravy priklad odhodlania. Ale samozrejme, ked je pre niekoho v zivote podstatne len to, aby bol najlepsi, najuspesnejsi, najbohatsi, je to jeho plne pravo. Ja to za seba odmietam.
1 lajk
Jedna sa o krcovitu snahu, ziskavat dalsie a dalsie vitazstva a nevediet kedy prestat.
A Ester máme venku, to je den…
Wow, ty musíš být chodící mindrák, naštěstí u tebe už je to jasné z tvého nicku. Jen jsi potvrdil jakej jseš k0k0t, v tomhle s Josem souhlasím.
2 lajkov
Prý olympijský projekt…Já naopak Lindsey za to že se nevzdala a předvedla takový návrat do lyžování děkuji… 
Je to příklad bojovnosti, kdy se vrátí legenda a v 41 ovládá světový pohár ve sjezdu. Po Crans Montaně pro ní určřitě složité rozhodování, ale sjela trenink a byla v něm třetí, uplně mimo to nebylo. Chápu že to chtěla zkusit.
Get well soon Lindsey.
4 lajkov
V zásade máte s @Max_is_faster_than_you pravdu.
Takto, tu sa kombinujú dve veci:
(1) Dlhodobá zaťatosť - tj. odhodlanie a odovzdanie sa športu na hrane psychopatie. Detailizmus, neuveriteľná disciplína, všetko čo je potrebné na úspech. To sa v USA (aj keď samozrejme nielen) výrazne pestuje a podobné mýty to ešte cementujú. Takmer všetky americké športové superstars posledných desiatov rokov - Jordan, Lebron, Brady, Phelps, S. Williams a ďalší sú dobrým príkladom maximálnej odhodlanosti a aj s tým spojenej úžasnej dlhovekosti (ok Jordan možno trochu menej).
(2) Ochota ísť úplne na hranu v daný moment a schopnosť zvládať tlak - čo je tiež na strane psychopatie, ale trochu iné. To sa prejavuje napr. v tom zjazde, že jasne že viacerí zjazdári možno na tom nie sú tak dobre dlhodobo ako napr. Marco či Sofia, ale tak pre ten jeden prípad to zo 5 z nich ktorí to v sebe majú najviac (lebo celkovo zjazdové lyžovanie robia ľudia, ktorí majú toto posunuté) dajú na max v štýle “možno zomriem, ale život inak nemá cenu” a 1-2 vyjde forma aj nič technicky veľmi nepokazia a vyhrajú to.
Lindsey myslím, že tento rok viac ako dokázala to (1) ako hovoríš - jednoducho vrátiť sa po takej pauze, v tomto veku a takým spôsobom - ukazuje nielen jej nesporný talent (vždy som obdivoval ako vedela lyže doslova prilepiť ku svahu) ale aj jedinečnú húževnatosť.
Iná vec je, že čo to hovorí o stave a pohode športovca že aj potom čo je nesporná legenda a má po 40ke si nevie dať pokoj. Ale veď to máme aj v F1 vo forme napr. Michaelovho návratu alebo ako keď sa v NHL stále snažil vrátiť Lemieux. Môže to naznačovať istú formu závilosti. Istú traumu možno z toho že tých úspechov mohlo byť aj viac. Ale aj určitý strach, že čo teraz keď už na vrchole nebudem.
Osobne si myslím, že aj Petin návrat je trochu z tohto súdka - nesúdim, len skrátka z absolútneho vrcholu sa pod tlakom vysypala akurát doma a odvtedy v podstate len bojuje s návratom a média tomu asi veľmi nepomáhajú, lebo každý záujem o ňu kričí implicitnú otázku “tak Peťa budeš nám ešte na niečo vo forme nejakých úspechov, alebo už si máme hľadať inde?” Pre tak skôr citlivú povahu ako Petra je to musí byť ešte tlak naviac. Hlavne ak chýba infraštruktúra ako bývalého športovca posunúť do dôchodku decentnejšie (pozícia trénera, moderátora, ale nie vždy je a hodí sa).
ALE aby som to uzavrel za túto časť - toto je menej nebezpečné, dá sa chápať, jednoducho sú tak v hlave “nadrátovaný” (hoc psychológovia ten výraz nemajú veľmi radi) a skôr ako spoločnosť by sme to mali možno trochu citlivo korigovať.
Lebo u Lindsey a asi aj u Peti (ktorá chvalabohu ale štartuje v menej nebezpečnej disciplíne) sa do toho primotalo aj to (2), tj. okolnosti tlačia aj na neprimeraný risk. Lebo Olympiáda.
Skrátka keď sa takto kombinuje už tak napnutý faktor (1) dlhodobej zaťatosti, ktorý za daných okolností len absurdne zvyšuje stávky pri (2) - tak je prúser. Tu by napr. pomohli postoje ako Vaše od iných relevantných ľudí, že čo je veľa to je príliš.
Keby Lindsey robila napr. beh na lyžiach tak by ani nebolo veľmi čo vymýšľať, tam takmer výlučne rozhoduje len (1) a v prípade schopnosti štartovať buď môžeš alebo niet o čom. Tu bol priestor na špekulácie, veď predsa 1 zjazd to koleno vydrží.
A to nie je ani dobrý príklad pre kopec iných bežných príbehov, koľko je len napr. ľudí ktorí sa nechali vyhecovať na skok do vody z neprimeranej výšky alebo iné riskantné kúsky a ako dopadli.
To by ale asi chcelo oveľa zrelšie pozadie okolo tých športovcov aj celej komunity aby vyznelo uveriteľne “Lindsey, nemusíš”. Nie asi dobrý príklad ale niečo na štýl ako keď v Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989) sa Indy z celých síl naťahuje po Svätom gráli riskujúc že spadne do priepasti až kým mu otec správnym tónom nepovie “Indiana, nechaj to plávať 
”
Pritom by možno na začiatok naozaj stačilo vnímať týchto špičkových športovcov aj ako ľudí, ale pre mnohých je to ťažké. Či chcú alebo nechcú, v konečnom dôsledku ich vnímajú egoisticky ako zdroje potešenia a zábavy. Kým dodávajú. A keď nie, ide sa ďalej. Koľko ľudí sa dnes zaujíma ako sa má Sagan?
No a kým to bude takto, resp. hrotiť sa do extrému (čo sa v mnohých krajinách deje), tak nie nadarmo majú tí športovci nielen pocit, že skrátka musia (včera som sledoval ako sa kus zosypala Nika Prevc a na mostíku kde dávala 107m nebola schopná ani raz preskočiť 100 a ešte zvrzala jeden dopad) ale že musia aj keď sa nedá - Lindsey, lebo do konca života si budem vyčítať, že som v 41 rokoch neriskovala zdravie kvôli ešte 1 zlatej medajle. 
2 lajkov
@Arafinwe @Max_is_faster_than_you
To vypadá že jste se začali koukat na lyžování po padu Vonnové v Crans Montaně, ale jinak nevíte absolutně která bije. To je neuvěřitelný. 
Ale že jí tady budete přát že se jí to stalo a psát o tom slohovky, to je jinej level. Kdyby se vrátila a jezdila někde kole 30 místa…ale ona vede realně o 150 bodu světový pohár…
2 lajkov
Vyborne napisane a podpisujem najma nasledovnu cast:
Vyslovene ma zarazilo, ze miesto tohto zreleho postoja, ktory by Vonn neubral absolutne nic z jej kvalit a z toho co dosiahla, sa tu hadzali prazdne frazy o nekonecnom odhodlani a bojovnosti. Frazy, ktore davali jej zataty postoj, ktory bol v hrubom rozpore so zdravym pristupom, na piedestal.
Ak mam vypichnut pozitivny priklad, ovela lepsi dojem na mna urobil taky Remco Evenepoel - ten tiez so zranenim nastupil na Tour de France, ale v istom bode pochopil, ze nicit sa tam za kazdu cenu, uz nie je prejavom odhodlania. Miesto toho odstupil a vsetkym odkazal, ze nie je hanba, si v istom bode pripustit, ze to nejde a ze to nema zmysel. A ze vzdat sa nemusi byt len ukazkou slabosti, ale prave naopak, moze byt za istych okolnosti aj ukazkou obrovskej sily v tom zmysle, ze sa clovek pozrie na seba a na svoje zdravie a nepodlahne tlaku a ocakavniam z vonka. To je nieco, z coho by si ludia podla mna mali brat priklad.
Je ironicke, ze kritiku tu dostavam ja, ale ak nieco primarne prispelo k zraneniu od Vonnovej, tak to bolo prave to, akym sposobom fanusikovia jej ucast napriek vaznemu zraneniu glorifikovali - lebo hadzat tu motivacne frazy o odhodlani a bojovnosti je jedna vec, len potom by ti ludia mali byt pripraveni, niest aj zodpovednost a nasledky toho enormneho rizika, ktoremu sa Vonn vystavila. V opacnom pripade su to len naivni rozpravkari.
1 lajk
Isto, hlavne že si pamätám mnoho jej pretekov a krásnych jázd ešte keď sa volala Kildow.
A Tvoja neschopnosť porozumieť inému pohľadu a zložitému textu spolu so zaujatosťou Ti ešte neumožňuje si všimnúť, že JA jej neprajem, že sa to stalo - mne je to ĽÚTO.
ALe to je ako minule, že som Ti napísal, že nie každý fanúšik Alonsa je aj dobrý človek a pre mňa je dôležitejšie či je niekto dobrý človek než či je fanúšik Alonsa a tým pádom by som mu ani ruku nepodal.
A Ty si to vo svojej kognitívnej havárií interpretoval ako (citujem):
Fanoušek Alonsa, který má problém podat si ruku s fanouškem Alonsa, protože ho má rád a myslí si, že je nejlepší stále, tak…tak nevím co je. 
Tak to už potom fakt ťažko. 
Velká škoda Ledecké
2 lajkov
Ale jsme tam! Ledecká je o třídu jinde, no chybovala, stane se
2 lajkov
No - díky vám, všichni nerozumní lidé, kteří nemáte všechno jenom spočítáno a umíte jít do rizika i za cenu bolesti a porážky. Je s vámi svět krásnější .
1 lajk
Len aby sme sa pochopili - ja sa tu bavim iba o jej ucasti na olympiade.
Jej navrat do svetoveho poharu som sice povazoval za zbytocny, ale bral som to tak, ze ked ju to bavi a ked na to ma, tak nech to kludne skusi. Tam jej nic nevycitam, prehnala to az v momente, ked sa vazne zranila a napriek tomu nepochopila, ze uz naozaj stacilo.