V stručnosti by som to vyjadril takto:
Ak má byť boj o titul do konca sezóny ešte zaujímavý, verím viac Mercedesu, že nejakým zázrakom “crackne” potenciál toho konceptu a vyšle tam Russella, ako Ferrari, že udrží tempo a nebude sa to skôr zhoršovať.
Napriek tomu, že zlepšenie Mercedesu ide proti všetkým skúsenostiam tímu, ktorý opustil dominanciu po zmene pravidiel (už jednu výraznú prežili veľmi dobre - 2017). Inak čo spomínam, tak od Williamsu v 1998, cez Ferrari v 2005, trochu aj Renault 2007 alebo posledne Red Bull 2014. Iste, takmer vždy sa dalo vyhovoriť na externý faktor - motor alebo pneu. Faktom ale zostáva, že sa vždy tú sezónu ešte nejako čakalo, že zázrakom sa ten tím dotiahne, ale napriek istým náznakom nedotiahol. Niekedy sa zlepšil rok potom, niekedy ani to.
Ale zase história neurčuje budúcnosť na 100%, tak uvidíme.
Nič to ale nemení na mojom pocite, že po odchode Jeana Todta sa ako keby výrazne oslabila reaktívna časť vývoja Ferrari.
Sú schopní v pokoji urobiť dobrú prácu a začiatok sezóny začať na úrovni, ale pri “stride by stride” vývoji ako keby jednoducho nestíhali a šampionát sa im rúca.
Málokto si už spomína, že napr. rok 2013 začali možno aj s najlepším autom a ako končil vieme.
Kým to neprelomia, vyzerá to podobne. Čo za čias Todta a Browna bolo občas opačne, že niekedy nechytili začiatok alebo boli príliš sebavedomí - napr. 1998 a 2003 či 2006, ale vedeli to dohnať a sezónu končili silne.
Od tých čias ale je Ferrari maximálne rado, ak udrží tempo - pričom v boji o titul sa to v podstate podarilo len ako tak pri zložitejšej situácii viacerých tímov. Akonáhle je oproti koncetrovaný jeden protivník, Ferrari skôr nestačí.
Netrúfam si povedať či je problém v manažmente, kultúre alebo všade kde. Ale ak to ani túto sezónu nebude inak a budeme končiť s Maxom ako šampiónom 2-3 GP pred koncom, už bude najvyšší čas sa pýtať.