Využijem s dovolením čerstvejšiu diskusiu sprostredkovať svoje dojmy k filmu.
TL,DR - človek mávne rukou nad veľa vecami, ktoré sa čakali (príbeh plytký, mini-zápletky skôr nerealistické), ale škoda toho, čo mohlo byť na lepšej úrovni a nie je - konkétne strih, art-style a hlavný príbeh zbytočne konzervatívny.
Nemal veľké očakávania od toho filmu, preto som si to aj pozrel až teraz na Apple TV. Kino som zvažoval kvôli výhodám premietania (obraz a zvuk), ale obava z nudného deja a búchania sa po hlave ma demotivovala. A nakoniec odradila dĺžka filmu pričom vo vhodný čas to bolo v slovenčine. A hoci mám dabing často rád, tu by som to nedal. Skúsil som teraz hodinu, ale Maštalír a k tomu chlapci Števo a Pepa, sorry, not sorry. 
To len pre zaujímavosť s akými predsudkami som k tomu pristupoval. Teraz dopodrobna čo nefungovalo a nie je to nič z toho, čo by nutne Kosinski, Kriger, Bruckheimer a spol. nezvládli keby sa trochu posnažili.
1. Rýchly strih zbytočne znižuje zážitok z rýchlosti
Najväčší problém filmu, aspoň podľa mňa. Všetci síce chválili, že “uvidíte zábery aké ste ešte nevideli”, ale práveže neústaly strih, snímanie prilieb zpredu či áut v súbojoch pôsobí neuveriteľne staticky. Rýchlosť je vyjadrená buďto šmuhami na pozadí alebo sotva sa do nej ponoríme, už je tam ďalší strih.
Asi to vyplýva z dedičstva Top Gun, kde Tony Scott točil pôvodnú verziu z 1986 vo veľkom na teleobjektívy, Kosinski ten štýl v 2022 Maverick kus prevzal. Pointou je, že buďto môžete snímať niečo ako lietadlo či auto zoširoka a bude v obraze malé, ale bude dobre vidieť okolie a ako sa v ňom pohybuje. Alebo ho môžete snímať takto, že sa na neho zameriate, takže vidíte celkom dobre samotný objekt, ale prostredie okolo neho sa stráca.
Chlapcom podľa mňa ale nesvitlo, že kým u lietadiel je tento druhý prístup super, na F1 nefunguje.
Pritom máme doslova desiatky rokov know-how ako F1 snímať tradične od kokpitových záberov, cez statické kamery na konci rovinky až po plynulé snímanie z diaľky, ale tu a tam sú aj špecifické zábery, ktoré F1 ukazujú perfektne práve z diaľky, plynule. Dva príklady:
Max vs dron, od cca 9 minúty
Dobový záber na Michaela na Nurburgringu, od cca 20tej sekundy
Takže záverom k tomuto, neustála tendencia rýchlo strihať to zbytočne zhadzuje. Rýchly strih má zmysel možno ak chcete zakčniť rozhovory, alebo keď herci majú urobiť akčnú scénu a reálne na ňu nemajú. Ak je samotná podstata akcie a toho čo snímate veľmi dynamická, rýchly strih skôr škodí. Takto by mali strihať Formulu E. 
2. V snahe o autentickosť to pôsobí ako mockumentary
Myslí sa predovšetkým vizuálnu autentickosť, ale nielen. Táto časť sa týka dojmu a pocitov, takže netuším či zvládnem opísať čo myslím, ale skúsim.
Filmy majú svoj vizuálny jazyk a aj na tomto filme to vidieť v scénach, ktoré sú v bežnom prostredí, anglická poľná cesta, práčovňa, bar v USA atď. Tu sa ale borci rozhodli, že budú mať čo najviac autentických záberov zo samotnej F1.
Rozhodne zaujímavý koncept, lebo v tak populárnom filme sa naposledy tisícky reálnych ľudí ocitili zrejme niekedy v zlatých 60tych rokoch v nejakej sandálovej klasike. Artovejší režisér by z toho možno aj vyťažil naozaj revolučné zábery. Tu to ale pôsobí čudne.
Pozriete sa bližšie a nemôže si byť istí, či film priveľmi kombinuje reálne zábery, ktoré mu nepatria alebo je to nejaký high-quality YouTube. V skutočnosti by to naozaj lepšie fungovalo, ako YouTuber točí ako by si Brad Pitt viedol v F1.
Použitie reálnych pilotov tomu dáva aj neuveriteľne obmedzujúcu dobovosť. V umeleckejšom filme by napr. Alonsovo poklepanie Sonnyho bol ojedinelý easter-egg. Tu jeden nevie či sleduje F1 2023 s Bradom Pittom, alebo film o Sonnym, kde je neuveriteľne veľa product placementu a dobových záberov.
Aby som len nehanil, niekedy to utrafia - asi najlepší záber je ten keď Rubén vyjde na terasu Paddock Clubu a akurát vidí v pozadí kolíziu svojich jazdcov.
To sa inak prejavuje aj v obsahovej snahe o autentickosť, kde evidentne pre stromy nevideli les. P-čkové zábery na DRS (ktoré už rok po premiére ani nebude aktuálne), typy pneumatík a neustále debaty o ich opotrebení (čo je síce autentické ale nie zrovna niečo čo máme na F1 radi), to všetko evidentne tomu malo dodať punc “robíme klasiku pochpoiteľnú pre masy, ale v detailoch je to čistá F1”. Čo je presne ten alibisitcký prístup, ktorý to zbytočne zráža. Občas je to komické a nevadí, občas je to až filmovo groteskné, najvýraznejšia je ta scéna keď si “Džejpí” vymení pištoľnícky pohľad s Lewisom. Až na to, že film nám vlastne vôbec nepovedal, že kto Lewis je. Opäť, za 50 rokov by to bol geniálny easter-egg. Ale keďže takých záberov je tam 20, nevynikne to.
No a korunu tomu dodáva “autentický komentár” reálnych komentátorov F1, ktorý ale má dikciu a obsah vysvetľovania. To už je na hrane paródie, ktorá keby bola priznaná, fungovala by 5x lepšie. Jednoducho som mal pocit (vizuálne, vo filmovom jazyku), že keď prišlo na zábery ktoré neboli len o APX, ale boli v kontexte pretekárskeho víkendu či na trati alebo mimo nej, tak že sledujem Seven days in Hell (2015), len že im to zabudli povedať a točia to vážne.
3. Príbeh mohol byť odvážnejší (hoc sa to tu mnohým nebude páčiť)
Základu samozrejme rozumiem. Toto nemohol byť prepadák, tak sa zobral Brad (ktorého inak veľmi uznávam), Kosinski a spol, a išiel sa urobiť tradičný mekáč, povedzme to lepšie tak Big Tasty Bacon či Swiss King. Čo sa asi aj podarilo, zarobilo to na seba tak akurát. Je na čom stavať. Pridala sa aj obvyklá marvelovská sebaparódia - Sonny najprv lamp-shadeuje ako je idea 60tnika v F1 trhlá na hlavu, aby ju za 5 minút deja išiel realizovať a podobne.
Pritom nejde o to, že by sme tam nemali aj dosť sebaúčelných woke momentov. Mladý kolega je samozrejme určitej etnicity, dostávame prvú technickú riaditeľku v F1 a aj rádoby Quido je sympatická blondínka. Mne ako progresívcovi (ale už nie voličovi PS, pozor) to zase tak nevadí.
Problémom je skôr, že to klišé mohlo byť odvážnejšie. Nečudo, že potom chýbajú emócie. Brad nám od začiatku dáva najavo, že Sonny to svojou úžasnosťou nejako uhrá, ale zase ani pre neho to tak veľa neznamená, ale ani “Kimiho” energia z toho nejde. O JP sa aj tak hovorí, že je dobrý, tak že tam je to tiež non-crisis. Javier je síce sympaťák, ale čakať výrazné emócie z toho, že milionár možno príde o tím, no neviem.
Jednoducho tomu chýbajú stávky, štruktúra a priebeh aj môže byť klišoidný.
Takže záverom, keďže je toto diskusia o pokračovaní filmu, skúsil by som krok vpred nasledovne.
Začnem odspodu - príbeh dajte o nejakej babe čo sa chce dostať do F1 alebo o chlapcovi zo zlých podmienok. Ale vyberte niekoho sympatického. To vyrieši hneď niekoľko problémov:
- bude komu fandiť, o čo stáť
- expozícia bude dávať väčší zmysel, protagonista sa do F1 dostáva, vysvetľuje to niekomu alebo to vysvetľujú jemu
- ak chcete zostať u dobovosti, lepšie sa to využije - najprv môže byť napr. len divákom na GP, obdivovať hviezdy “spoza plota” a následne sa k nim pridá a získa ich rešpekt - inak ale dobovosťou mierniť
- Brad jej môže robiť manažéra, nech je screen time a kasový ťahák
No a celé to poňať trochu umeleckejšie, nechať rýchlosti vyniknúť.
Niečo asi musí byť, napr. bolo evidentné, že volantom budú krútiť ako diví, lebo tak treba niečo vizuálne sprostredkovať. To ako aj teraz vo filmoch všetci ovládajú PCčká výhradne klávesnicou ako top profíci.
Jasné, asi to nemôže režírovať Jim C alebo Chris N, ktorí majú nespochobnyteľný track record urobiť z artu kasový trhák a tiež z kasového trháku celkom art. Ale aj nedávane kúsky ako Rivali (2013) od Howarda či Ford vs Ferrari (2019) od Mangolda naznačujú, že aj 2nd All Stars režisérov vie pridať podstatnú pridanú hodnotu.