S @Evap a @Matti v prístupe “existujú špičkoví jazdci, ktorých je celkom dosť a potom je to ruleta” kategoricky nesúhlasím, ale nemyslím to v zlom a myslím, že to o sebe vieme. 
V každom prípade, ako jeden z mála Georgeových nie ne-fanúšikov tu na fóre (Kiks už roky ako čistý podporovateľ nefunguje) cítim potrebu sa k veciam vyjadriť. Nebude to pozitívne, ale zase zakladal som si na tom, že som vždy dával stranou jeho povahu, ktorá väčšinu fanúšikov tak dráždi.
Najprv budem kus trápny a vytiahnem “asi som to aj celkom hovoril”, ale tak čas prevetrať môj predikčný príspevok po GP Japonska (3. preteky v sezóne kto by si nepamätal), odkaz na celý:
Ale skôr hlavné pasáže:
Dúfam, že všetci, kto vtedy čítali, stavili. 
O tomto viac nižšie, keďže George nevyzerá, že by to zobral na svoje. Moje príspevky isto nečíta, ale tak od niekoho s jeho IQ by sa čakalo, že k tomu dôjde aj sám.
Tak, pár víťazstiev dali, ale boj o titul ďaleko.
Ehm, tu nebudeme kopať do lenivo sa vzpínajúceho koníka, ibaže by mal Charles v tej po Austinovskej eufórii číru pravdu.
No Ferrari nevybavil, ale aspoň v tom RBR to nevyzerá zle.
Teraz ale späť k Georgeovi
Nejde o to či sú výkony zase tak tragické - Baku a Malajzia sotva boli, Singapur šprint bol skvelý, len tragicky iba 1 kolo a v Austine to bola tragédia bez pointy.
Ide o to, že to (a v tomto som sa netrafil) pripomína skôr 2 nádejné prestupy pred sezónou 2005. Fisichellu do Renaultu a Montoyu do McLarenu. U oboch sa predpokladalo, že stávajúce mladé nádeje Fernanda a Kimiho poriadne preženú. U Georga po 2025 tento predpoklad nebol, lebo iné okolnosti, nič to nemení na tom, že inak to išlo takmer ako cez kopírák.
Fisi aj JPM mali do roku 2004 vo Formule 1 zaslúžene slušné renomé. Fisi zničil takmer každého kolegu, ktorého dostal, napríklad aj Buttona či Massu (ktorí mali nakoniec lepšie kariéry), JPM bojoval v 2003 o titul a platil za hviezdu.
Aj v Renaulte, aj v McLarene sa čakal tesný súboj. Ibaže…vôbec. Autá na titul boli, ale Fernando s Kimim ich zajazdili.
Fisi vyhral len úvodné preteky a potom si poriadne neškrtol, Montoya dačo povyhrával, ale skôr vďaka okolnostiam. Aj v jediných pretekoch kde vyhral nad Kimim bez jeho Q penalizácie (Brazília) mal upgrade, ktorý výrazne pomáhal jeho problémom s MP4-20, Kimi ho nemal.
Tu teraz podobne - prišlo auto na boj o titul a Kimi II. zajazdil Georgea.
Podstatnejšie ale pre tento príbeh je, ako to v tom 2005 a následne 2006 bolo ďalej. Z histórie vieme, že ani jeden z borcov to nijako neobrátil (spoiler alert, súhlasím s @tiMur , neobráti to ani George, zázrak sa nestane), ale myšlienkový proces veľa napovedal prečo sa stalo a čo nasledovalo.
Fisichella sa jednoducho uspokojil
Takto, nič viac. Povedal si, že po rokoch jazdiť v aute, ktoré má na pódia a víťazstvá je v pohode, jedno ešte pridal v MAL 2006 a inak tomu už veľa nedával a následne rýchlo klesal. Asi rovnako lenivo predpokladal, že v 2007 po odchode Alonsa bude prirodzene jednička v stále skvelom aute. Len auto už skvelé nebolo a o post jedničky, jediné pódium a možno aj flek v McLarene ho obral snaživec Heikki. Ktorého asi za legendu F1 ťažko považovať.
Veľa sa debatovalo ako Briatore kvôli Alonsovi “ťahá za nitky” a u neho ťažko povedať naisto, ale asi to bol len detail celého príbehu, podstata bola tu.
JPM sa neuspokojil, ALE ani nešiel do seba
Prehra JPM bola predsalen prekvapivejšia. On to aspoň mentálne nezabalil, s jeho povahou ako aj. Dával silné vyhlásenia do médií ako “porazil Kimiho” (keď sa to už podarilo raz za čas) alebo v 2006 pôjde na titul.
Problém bol, že o tom uvažoval presne tak simplexne, že predsa som skvelý jazdec a keď dostanem dobré auto, tak vyhrajem. Nevyzeralo, že ho napadlo, že skrátka McLaren je výborné auto, ale dosť vrtošivé (šak Newey) a Kimi vie jednoducho z neho vytiahnuť viac. Čo je mimochodom ako cez kopírak to, čo sa teraz ospevuje pri Kimim II. a špecificky pri tejto “late 2026” verzii Mercedesu.
OK, možno super talentovaného reaktívneho jazdca v podobnom aute jednoducho neporazíte. Nie pravidelne, nie celkovo o titul.
Ale JPM to vôbec neriešil. Skôr tam boli náznaky “McLaren protežuje Kimiho” - čo asi sám Kimi podpisom Ferrari a následne McLaren verejným podpisom Alonsa naznačil, že asi nie.
Prípadne neustále hľadal “dajte mi auto pre mňa”. Bez sebareflexie, že Michael, Fernando a aj Kimi by možno vo Williamse 2003 ten titul aj získali.
Zvyšok bola história, v ešte komplikovanejšom aute v 2006 zaostával ešte viac, až prišla spoločná kolízia v GP USA a rýchly koniec v McLarene aj F1.
Takže čo George?
Je pravdepodobné, že bude nejaký mix tých dvoch.
Ibaže by fakt prekvapil a išiel do seba. Pre jazdca F1 to nie je ľahké. Veď len fakty, vyhráte všetko v juniorkách, pri náhrade Lewisa bojujete o víťazstvo, následne dáte pódium vo Williamse, potom s Lewisom rovnocenne bojujete “doma” a v prvú sezónu si držíte nováčika na dištanc. A zrazu BUM.
Nečudo, že z jeho úst je to samé “som pomalý a neviem prečo”. No jednoducho ešte raz pre opakovanie.
Motošport je stále pre jazdcov o tomto - o krútení volantom a stláčaní pedálov. Tvárime sa, že je to akési voodoo, ale nie je. Je to jemná motorika. Niekto ju zvláda lepšie, niekto horšie. Isto, či “sadne” auto je dôležité, ale ako výhovorka veľmi chabé. Najlepší sa vedia prispôsobiť. Aj v 2003 Michaelovi nesadlo auto a vo viacerých pretekoch vyzeralo ako George kým Rubens ako Kimi. Ale len vo viacerých, vo väčšine bol vpredu a titul dáko urval. Aj ten Fernando s Kimim následne v 2007 dosť bojovali s autom a s novým kolegami, ale v hre o titul boli.
Russell musí urobiť to, čo hovoril Matt Bishop, že mal v zime 2005 urobiť Montoya. Rozobrať každé jedno Kimiho Q aj high-effort pretekové kolo, pochopiť, analyzovať, drilovať. Naučiť sa ako zvládať problémy s nižším gripom, hlavne vzadu, ktorý zrejme monoposty tejto gen budú mať stále. (Inak aj Oscar by si mal robiť poznámky, keď sme pritom)
Čo pre jazdca, ktorý doslova stavia svoj edge na tom, že “rýchly som dosť” ale zvyšok si zariadim, politicky, takticky (aj na trati, občas veľmi šikovne, to mu treba nechať) - no veľká úloha.
A tým viac, že “prestavať kým som” je dosť náročné aj pre obyčajných zamestnancov v polovici kariéry, nieto špičkového športovca. Nič iné mu však kariéru v TOP tíme nezachráni.
Alebo môže ísť jednoduchšou cestou - dvoch historických kolego vyššie. Dlho sa už však neohriali.