Ricciardo sam seba opil suchym rozkom a pomaly triezvel od svojho odchodu z RBR a este stale nie je cisty. Prisiel do Red Bullu, ked uz cely team vedel, ze v hybridnej ere s motormi Renaultu budu radi ak vobec obcas dojdu do ciela na podiu, Newey s Vettelom znechuteni, ze s tym nic nevedia spravit, Vettel uz sa videl vo Ferrari a do toho pride nabudeny Daniel, rozdupe Vettela a ukaze par dychberucich manevrov na brzdach, ktore mal RBR na spickovej urovni. Kazdy, vratane jeho sameho ho vidi ako dalsieho tahuna RBR po odchode Vettela, az kym nepride Verstappen, ktory okrem talentu ma veskere Markove sympatie a Ricciardo pochopi, ze bude odsunuty na druhu kolaj, ale povest uz je vybudovana a treba to vyuzit. Nanestastie Renault nema zdaleka take dobre auto a uz vobec nie brzdy, ktore nedosahuju zdaleka takeho ucinku ako v RB a niekolko vybrzdovacich manevrov akymi sa predtym preslavil konci fiaskom. Stale je tu vsak zaujem McLarenu, kde sa Daniel po dlhej snure nevyraznych vysledkov docka (darovaneho) vitaztva. O chvilu vsak aj v McLarene pochopia, ze Ricciardo ich dalej neposunie a tak sa nanho ulakomia uz len v jeho “skolke” Alpha Tauri, kde pomaly vysycha studna s juniormi a Danielov siroky konsky usmev zvitazi nad potencialom Lawsona. Nuz a tu by sa podla zakladnej logiky mal nas pribeh o Honeybadgerovi koncit, kedze ani dosadenemu (sorry Yuki) mierne emocialne nestabilnemu pilotovi nedokazal ukazat, kde je jeho miesto… Ale ktovie, siroky usmev a vecny optimizmus mozu zabezpecit este nejaky ten rok za volantom auta F1