Kimi Antonelli sa v Monze doviezol k víťazstvu ako namydlený blesk. Keďže v Baku štartoval zo šestnásteho miesta a Mercedes mal v kvalifikácii obrovský náskok, všetci boli zvedaví, či to dokáže zopakovať. Nič také sme napokon nevideli, pretože Antonelli zvolili “dôchodcovský” režim.
Mladý týmto na mňa urobil celkom dobrý dojem. 
Áno, posledné 3 preteky mal aj majstrovské šťastie na VSC/SC/RF a tu celý víkend zrejme bol pomalší ako George.
Ale aj také víkendy bývajú, a asi aj práve preto, že si dával pozor mu šťastie išlo opäť naproti aspoň v tom zmysle, že nebol v žiadnom incidente (teda takmer, tuším Ollie mu zobral dačo z podlahy), skôr z nich ťažil a pozbieral čo mohol. Ak by bol kúsok rýchlejší, možno dá ešte Charlesa, ale tak +/- 2b asi nedelí ani nenásobí.
Celé to naznačuje, že naozaj dozrieva na komplexného šampióna. Uvidíme ďalšie preteky.
Ešte viac to vyniklo s netrpezlivosťou Colapinta a Lindblada, ktorí hlavne pri tom reštarte doslova mali urobiť čokoľvek, len nie to čo urobili.
Ak v 20-tich rokoch vyladí ešte aj tento majstrovský cit “kedy je 2. miesto prehra a kedy minimalizácia strát”, tak budú mať ostatní jazdci čo robiť. Tým skôr keď o väčšinu titulov v budúcnosti bude bojovať skôr so svojimi rovesníkmi ako Isack a Ollie, prípadne ďalší.
Kimi má dostatečně velký náskok, aby začal jezdit s rozumem na jistotu, jak to udělal před léty Jenson.
Bohužel měl takhle uvažovat už v kvalifikaci. Ten kdo musí riskovat je totiž Russell.